Strana SaS má vo svojom programe zavedenie odvodového bonusu (OB). Richard Sulík ešte v r. 2007 dal na tému odvodového bonusu článok na „HNblogy“. Z pohľadu dnešného stavu sociálneho a ekonomického systému, tento prvok považujem za veľmi pokrokový, sociálne spravodlivejší, ako je terajší systém.
Som ale zástancom oveľa dôslednejšieho riešenia sociálneho a daňového systému, ktorý spočíva v princípe realizácie nepodmieneného základného príjmu (ZP), v spojení s realizáciou systému jedinej dane.
Tieto dve reformy, teda reformu sociálneho systému a reformu daňového systému, považujem za výzvu a víziu pre parlamentné voľby v r. 2014.
Použil som texty z článku Richarda Sulíka (čierny text) ako výchdzie pre moje komentáre a porovnania (červený text).
Trilógia: Odvodový bonus, darmožráči, odborári a vláda
(Richard Sulík, 12.02.2007, HNblogy)
Odvodový bonus a darmožráči.
Položme si jednu zásadnú otázku. Môžeme v 21. storočí a v strede Európy nechať niekoho umrieť hladom? Samozrejme, že nemôžme, veď kto by sa chcel na to dívať. A hladom umrieť nemôžme nechať len chorého, či nezamestnaného, ale aj úplne obyčajného lenivca. Jednoducho náš štát sa musí, a robí to už aj dnes, postarať nielen o tých, ktorí sa vlastnou prácou uživiť nedokážu, ale aj o tých, ktorí sa vlastnou prácou živiť nechcú.
Súhlasím !
Keď sa zhodneme na tom, že občianska spoločnosť nesmie dopustiť, aby jej členovia jedno z akých dôvodov umierali hladom, môžeme pristúpiť k otázke „koľko“. Koľko je tá správna suma? My síce našich ničnerobiacich nechceme nechať umrieť hladom, no zároveň nemá tento výkvet civilizácie stáť majland. A tiež nechceme, aby táto suma bola tak vysoká, že nemať vlastný príjem sa oplatí. Dostávame sa k životnému minimu, čo je najnižšia možná čiastka nutná na prežitie.
Súhlasím, pričom životné minimum = ZP
Takže všetkým, ktorí nemajú žiaden iný príjem, dá štát životné minimum, bez toho aby skúmal, kto má akú boľačku, či robiť nemôže alebo nechce a či si prácu nevie nájsť naozaj alebo len akože. Na druhej strane tí, ktorí sa o seba postarať vedia a chcú, tím nemusíme dávať nič a spejeme k tretej otázke: Ako spraviť prechod od životného minima pri nulovom vlastnom príjme k nulovej podpore pri príjme vyššom? Dnes sa to rieši dvomi spôsobmi, jeden horší, než druhý. Buď sa dávka pri určitom príjme jednoducho utne (napríklad pri podpore v nezamestnanosti alebo pri náhradnom výživnom) alebo sa s rastúcim príjmom rapídne znižuje (napríklad dávka v hmotnej núdzi, ktorá klesá o 75 halierov za každú zarobenú korunu).
Prvá veta platí v plnom znení. Avšak, ZP prináleží každému a v rovnakej výške, bez ohľadu, či sa o seba vedia, alebo chcú, nevedia, alebo nechcú postarať. Takže sa nemusíme starať ako spraviť prechod od životného minima pri nulovom vlastnom príjme k nulovej podpore pri príjme vyššom.
Výsledkom je, že štát sociálnymi dávkami úspešne konkuruje nízkym mzdám a preto nezamestnaných tvoria väčšinou ľudia bez vzdelania, ktorí sa za vyššiu mzdu zamestnať nedokážu. Je úplne logické, že dnešný systém, generujúci 84%-né marginálne zdanenie (to chce byť akože odborný pojem pre triviálne súvislosti), nemôže motivovať k tomu, aby si tí, ktorí sú bez príjmu, intenzívne hľadali akúkoľvek prácu. Naopak, dnešný systém akúkoľvek motiváciu pracovať za nízku mzdu definitívne zabíja.
Táto úvaha je v poriadku pre OB. Pre ZP však počítame s diametrálne odlišným daňovým systémom, ktorý nebude viazaný na mzdy, či príjmy. Naviac, pri ZP sa už nepočíta s existenciou inštitútu minimálnej mzdy. Mzda bude výlučne vecou dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pričom však počítame s tým, že mzdy budú v novom systéme nižšie práve o výšku ZP. Motiváciou pre ďalšie príjmy, napríklad vo forme mzdy za prácu, bude snaha jedinca žiť na vyššej sociálnej, ekonomickej a kultúrnej úrovni, ako by mu to umožňoval len ZP.
Riešenie spočíva v tom, že každému človeku priznáme životné minimum, ktoré bude s jeho rastúcim príjmom mierne (mierne znamená 10%) klesať. Dajme teda všetkým 5,5 mil. obyvateľom dávku vo výške životného minima zníženú o 10% ich vlastných príjmov a sme pri odvodovom bonuse.
V prípade ZP je to prosté – každý človek, od narodenia, až do smrti, má ZP bez akýchkoľvek ďalších podmienok.
Odvodový bonus nie je nič iné, ako priznanie dvoch základných (životné minimum na dospelých a na deti) a štyroch mimoriadnych štátnych dávok, ktoré spoločne zohľadňujú životnú situáciu občana a následné zníženie o 10% vlastných príjmov, čím je zohľadnená príjmová situácia občana. Toto je podstata, všetko ostatné sú detaily a kto chce vedieť viac, tomu rád pošlem knihu Odvodový bonus.
ZP je priznanie jednej základnej dávky (výška ZP diferencovaná pre dospelých, resp. deti, alebo podľa počtu spoločne žijúcich ľudí v domácnosti, môže byť predmetom diskusie) pre všetkých bez akýchkoľvek ďalších štátnych dávok zohľadňujúcich rôzne životné situácie. Samozrejme, bude existovať prechodná doba – hybridný systém pre tých, čo sa narodili pred zavedením ZP. Pre nových poberateľov ZP, ak by chceli mať vyššie príjmy, ako je ZP aj v situáciách, kedy nemôžu pracovať, sa odporúča dobrovoľné komerčné poistenie akéhokoľvek druhu.
Odvodový bonus neskutočne zjednodušuje systém. Dnešných 13 odvodov nahrádza dvomi, 70 sociálnych dávok nahrádza šiestimi a počet parametrov by v prípade jeho zavedenia klesol z 291 na 19. Takéto výrazné zjednodušenie je docielené aj tým, že zásluhovosť sa presúva do súkromného sektoru a štát bude financovať už len solidaritu. A keďže odvody budú už len solidárne, bude možné nimi zaťažiť aj kapitál a nie len prácu, čo spolu s inými opatreniami umožní ich zníženie z dnešných 36% (resp. 48,6% z hrubej mzdy) na rovnú polovicu. Zníženie odvodov na polovičku znamená, že čistý príjem priemernej slovenskej rodiny stúpne o cca 4.000 Sk. Odporúčam mzdovú kalkulačku pre presný výpočet zaťaženia konkrétnych príjmov.
V prípade ZP, v kombinácii s novým daňovým systémom, sa úplne zrušia všetky odvody, aj všetky druhy sociálnych dávok. O počte parametrov by sa dalo hovoriť len v prípade odlišnej dávky ZP pre deti. Osobitne by sa riešili prípady, keď napríklad ZP nepostačuje na životné minimum z dôvodu zdravotného, či telesného postihnutia, ktoré človeka vylúčia z pracovného procesu a dotyčný nemá pre takýto prípad uzavretú poistku. Toto by bolo riešené v rámci poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti (teda nie cestou sociálnych dávok, či príplatkov).
Práve Odvodový bonus citeľne zvýhodňuje široké, nízko zarábajúce vrstvy obyvateľstva, na rozdiel od daňovej reformy, ktorá mala prínos hlavne pre hospodárstvo a tých, ktorým to hospodárstvo patrí (majitelia firiem, kapitálu, nehnuteľností).
ZP je spravodlivý a nediskriminujúci (či už záporne, alebo kladne). ZP zabezpečuje bez administratívy základné právo na život. Nevylučuje akýkoľvek iný príjem nad rámec ZP. Nový daňový systém je koncipovaný nie na zdanení práce a výkonov, ale na zdanení peňazí, ktorých pohyb predstavuje všetky formy spotreby. Tu platí – veľké peniaze, veľká spotreba, veľká daň (v absolutných číslach).
Odvodový bonus a odbory
Napríklad také odbory by mali teraz jasať, veď práve ich klientela si polepší najviac. Oni by asi aj jasali, keby tu nebolo jedno keby. Problém je ten, že zamestnávatelia tiež podporujú tento projekt a tam musia byť odborári kvôli triednemu boju zásadne proti, a to aj vtedy, keby zamestnávatelia navrhli zoštátnenie, alebo dokonca zodborovanie podnikov. Aké sú vlastne výhrady odborárov? Ja osobne som zachytil tri, ktoré stoja za reč:
Odbory v systéme ZP a jednej dane stratia svoje opodstatnenie v dnešnom ponímaní. Nebudú mať o čo „bojovať“, lebo mzdy budú výlučne vecou dohody zamestnanca a zamestnávateľa, minimálna mzda prestane existovať a dane a odvody budú v tomto zmysle minulosťou. Pre odbory zostane priestor len v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti práce, prípadne v oblasti „zkultúrňovania“ pracovného prostredia a podmienok pre výkon práce. V prípade zamestnávania cudzích štátnych príslušníkov by sa asi niektoré veci riešili osobitne, ale vzhľadom na predpokladané mzdy, súvisiace so zavedením ZP, tieto nebudú príliš lákavé pre cudzincov.
Po prvé je to námietka, že Odvodový bonus nezohľadňuje marginalizované skupiny. Táto námietka bola do mája 2006 oprávnená, lebo prvá verzia „Redistribučný odvod a Odvodový bonus“ skutočne nezohľadňovala rôzne životné situácie a priznávala každému občanovi len životné minimum. Tento nedostatok bol aj na základe pripomienok odborárov odstránený a druhá verzia „Odvodový bonus“ už zohľadňuje mimoriadne životné situácie akými sú invalidita, pestúnstvo, osamelé matky a dieťa do 3 rokov.
V systéme ZP, mimoriadne životné situácie budú riešené cez bezplatné zdravotníctvo, alebo cestou dobrovoľného poistenia. V každom prípade však je zabezpečený ZP.
Druhá námietka je husársky kúsok makroekonóma a analytika Českej odborovej centrály, pána Martina Fassmana, ktorého si naši odborári privolali ako medzinárodnú posilu. Pán Fassman tvrdí, že Odvodový bonus je „zázračný peňazovod od štátu k firmám“, čo chce znamenať, že firmy budú platiť „stále nižšiu mzdu, pretože majú vytvorený systém‚ štátnej poisťovne‘, ktorá ich zamestnancom bude prispievať (doplácať mzdy) priamo úmerne ku klesajúcim mzdám“. Toto by bola pravda vtedy, keby štát garantoval napr. minimálnu mzdu 7.600 Sk a všetkým, ktorí zarábajú menej, by doplatil rozdiel. Kto zarába 7.500 Sk, tomu štát doplatí 100 Sk a kto zarába 4.600 Sk, tomu doplatí 3.000 Sk. Samozrejme, že v takto nastavenom systéme by firmy znižovali mzdu.
Odvodový bonus ale takto nefunguje a preto nie je žiadnym peňazovodom. A pre pána Fassmana nechám preložiť kapitolu 6 do češtiny, lebo očividne mu nejaké drobnosti unikli. Odvodový bonus je totiž nastavený tak, že každému občanovi garantuje životné minimum, ktoré klesá s rastúcim príjmom. Kto má mzdu 7.600 Sk, dostane Odvodový bonus vo výške 4.220 Sk (4.980 Sk životné minimum znížené o 10% zo 7.600 Sk). Keď zamestnávateľ zníži mzdu na 4.600 Sk, tak odvodový bonus stúpne o 300 Sk na 4.520 Sk. Zníženie mzdy o 3.000 Sk má teda za následok zvýšenie štátnej podpory len o 1/10 (300 Sk) a keď toto chce byť peňazovod, tak gratulujem.
V systéme ZP a jednej dane je táto diskusia irelevantná. ZP v žiadnom prípade nie je zviazaná so mzdami, ani s daňami v dnešnom ponímaní. Jediná daň bude zrážkovou formou, v určitej %-tuálnej výške automaticky odvádzaná do štátnej pokladnice v reálnom čase a plynule priamo z bankových inštitúcií. Z tejto štátnej pokladnice sa budú prerozdeľovať prostriedky na vyplácanie ZP a pokrytie všetkých ostatných potrieb a funkcií čtátu.
Tretia výhrada našich odborárov je už otrepaná pesnička, ale vždy znie odborne a kvalifikovane. Diskusia na túto tému prebieha asi takto: Odborári, napr. ústami poradkyne Ing. Naile Prokešovej Csc, povedia, že Odvodový bonus nedodržuje medzinárodné záväzky, ktoré Slovensko uzavrelo. Moja odpoveď znie, že to nie je pravda a že Odvodový bonus dodržuje všetky medzinárodné záväzky a sú vymenované v kapitole 13. Konkrétne sa jedná o tieto: Dohovory Medzinárodnej organizácie práce č. 26 z roku 1928, č. 37, 38, 39 a 40 z roku 1933, č. 102 z roku 1952, č. 128 z roku 1967 a č. 130 z roku 1969, ďalej Európska sociálna charta z 18.10.1961 a usmernenia Rady (EEC) č. 1408/71 a č. 574/72. Nato odborári povedia, že to nie sú všetky, ale odmietajú prezradiť, ktoré chýbajú, lebo predsa „nebudú robiť prácu za mňa“. Toľko na tému odborná diskusia. A samozrejme pán Fassman následne nemá problém tvrdiť, že po zavedení Odvodového bonusu „Slovensko nebude schopné plniť celý rad medzinárodných záväzkov“.
Medzinárodné záväzky v oblasti práce, zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia, treba vo väzbe na ZP a jedinú daň preskúmať a v prípade potreby ich prehodnocovať. V žiadnom prípade však tieto nesmú fungovať tak, aby obmedzovali suverenitu štátu v týchto oblastiach.
Okrem týchto troch výhrad som zozbieral ďalších 28 a spolu s mojimi stanoviskami tvoria kapitolu 16.
Zatiaľ nekomentujem.
Odvodový bonus a vláda
Vláda, keďže ľavicová, by mohla jasať tiež. Veď práve Odvodový bonus kompenzuje dopad daňovej reformy, ktorú pán Fico tak často kritizoval. V knihe Odvodový bonus z mája 2006 sa na str. 87 nachádza odsek s názvom „V čom má Fico pravdu“, v ktorom súhlasím s jeho kritikou a tvrdím, že daňová reforma nemala priamy prínos pre obyvateľstvo, ale pre hospodárstvo. Práve Odvodový bonus najviac zvýši čistú mzdu ľudí s podpriemernými príjmami. Okrem toho tento inteligentný ľavicový projekt, ktorý podporuje väčšina ekonómov rieši niekoľko problémov, ktorým táto vláda čelí:
Projekt ZP a jedinej dane nemôžeme zaškatuľkovať do pravice, či ľavice. Tento systé je extrémne sociálny a solidárny, pričom v ničom neobmedzuje tvdé kapitalistické podnikanie alebo vlastnícke práva. Je to systém prenikajúci naprieč celým politickým spektrom.
1. Zníženie počtu úradníkov o 20%
Odvodový bonus zjednocuje miesto výberu daní, výberu odvodov a vyplácania sociálnych dávok (okrem dôchodkov), ktorým budú daňové úrady. To znamená upsvary (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) budú bezpredmetné a to je hneď elegantne zrušených 9.500 úradníckych miest. Všeobecne, keď chce táto vláda reálne ušetriť počet úradníkov, bude musieť najprv zjednodušiť systém.
ZP a jedna daň vyvolá podstatne väčšie zníženie počtu úradov a úradníkov. Dnešné úrady práce, sociálne a zdravotné poisťovne, ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny, daňové úrady stratia opodstatnenie. Ubudne neuveriteľné množstvo administratívy súvisiacej s daňovými priznaniami, hláseniami, výkazmi pre poisťovne, ročnými zúčtovaniami a všetkými naväzujúcimi činnostiami, ako sú kontroly, vymáhania, pokuty a penále atď, atď.. Toto nie je iba zníženie administratívy, toto je obrovská úľava, zníženie pracnosti, zložitosti a stresu pre milióny občanov. Hovorím o kvalite života.
2. Spoločné miesto výberu
Len presunutie výberu odvodov zo Sociálnej poisťovne na Daňové úrady povedie k zmätku a k zvýšeniu počtu úradníkov. Daňové úrady budú vedieť peniaze Sociálnej poisťovni len postúpiť, čo administratívnu náročnosť zvyšuje. V novom systéme daňové úrady každému daňovníkovi priznajú odvodový bonus a zároveň vyberú daň a odvody. Vedia teda položky priamo saldovať a až táto skutočnosť umožní zjednotenie výberu daní a odvodov, ktoré povedie k zjednodušeniu.
Už nebude treba hovoriť o spoločnom mieste výberu. Výber bude realizovaný priamymi prevodmi peňazí z bánk do štátnej pokladnice. Inštitúcia, spravujúca štátnu pokladnicu, bude peniaze distribuovať podľa presných pravidiel, určovaných parlamentom. Kontrola, vzhľadom na jedinú daň, bude výrazne jednoduchšia. Predpokladá sa, že podnikajúce subjekty budú mať povinnosť realizovať všetky finančné operácie len bezhotovostnou formou cez banky.
3. Oveľa vyššie zaťaženie práce ako kapitálu
Tak nad týmto by sa práve ľavicová vláda mala vážne zamyslieť. Kapitálu je dosť a jeho zaťaženie je 19%. Práce je málo a jej zaťaženie je 48%. Odvodový bonus zaťažuje prácu rovnako ako kapitál a síce 43,3% do výšky 10-násobku životného minima a 19% potom.
Dnešné dane a odvody budú „pohltené“ jedinou daňou, a to daňou, ktorá zdaňuje peniaze. V peniazoch je zhmotnený celý výsledok práce, a to práce ľudí aj strojov, ako aj ostatný nahromadený kapitál. Každý pohyb týchto peňazí predstavuje automatický odvod dane v určenej výške (napríklad 0,7 % z každého pohybu). V podstate je to daň, ako podiel z celospoločenského bohatstva.
4. Časovaná bomba menom prvý pilier
Ďalšia chuťovka pre ľavicovú vládu. Predošlá vláda bola pravicová a zaviedla zásluhový druhý pilier, čo sa javí ako skvelá vec. Zároveň aj do prvého pilieru vniesla zásluhovosť, čo vôbec nie je skvelá vec, lebo sa nielen že úplne vytratila solidarita, ale aj chudobní preukazateľne doplácajú na bohatých. Spolu s vyslovene odfláknutým prevedením sa z prvého pilieru stala časovaná bomba.
Piliere sociálneho a dôchodkového poistenia v systéme ZP zaniknú. Bude riešený len prechodný stav, súvisiaci s postupnou realizáciou ZP. Nik nebude doplácať na nikoho ! Odvráti sa hrozba výbuchu časovanej bomby v dôchodkovom systéme.
5. Podpora detí
Tá je dnes nízka, rovnaká pre chudobných aj bohatých a nerozlišuje počet detí v rodine. Odvodový bonus podporuje detí vo výrazne vyššej miere, zároveň podpora s rastúcim príjmom rodičom klesá a tiež rozlišuje počet detí v rodine.
ZP aj pre deti, nebude viazaný na príjem rodičov nad rámec ZP. Nevylučujeme diferenciáciu výšky ZP vo vzťahu na počet ľudí (detí) v jednej spoločnej domácnosti.
6. Platby štátu do zdravotnej poisťovne
Do konca roku 2006 platil štát za „svojich“ poistencov 4%, momentálne to je 5%, ale len do apríla a potom opäť 4%, i keď sa dnes nevie ako sa to stane. Odvodový bonus takýto problém nepozná, lebo každý človek, aj ten, ktorý nemá vlastné príjmy, má príjem od štátu, z ktorého mu je medziiným strhnutý odvod na zdravotné poistenie. Zároveň sa tento odvod platí so všetkých príjmov, nie len z práce.
Zdravotné poistenie cestou zdravotných poisťovní nebude. Všetci občania však budú automaticky „zdravotne poistení“ štátom garantovanou bezplatnou zdravotnou starostlivosťou, financovanou zo štátnej pokladnice.
(Richard Sulík, 12.02.2007, HNblogy)
Položme si jednu zásadnú otázku. Môžeme v 21. storočí a v strede Európy nechať niekoho umrieť hladom? Samozrejme, že nemôžme, veď kto by sa chcel na to dívať. A hladom umrieť nemôžme nechať len chorého, či nezamestnaného, ale aj úplne obyčajného lenivca. Jednoducho náš štát sa musí, a robí to už aj dnes, postarať nielen o tých, ktorí sa vlastnou prácou uživiť nedokážu, ale aj o tých, ktorí sa vlastnou prácou živiť nechcú.
Súhlasím !
Súhlasím, pričom životné minimum = ZP
Prvá veta platí v plnom znení. Avšak, ZP prináleží každému a v rovnakej výške, bez ohľadu, či sa o seba vedia, alebo chcú, nevedia, alebo nechcú postarať. Takže sa nemusíme starať ako spraviť prechod od životného minima pri nulovom vlastnom príjme k nulovej podpore pri príjme vyššom.
Výsledkom je, že štát sociálnymi dávkami úspešne konkuruje nízkym mzdám a preto nezamestnaných tvoria väčšinou ľudia bez vzdelania, ktorí sa za vyššiu mzdu zamestnať nedokážu. Je úplne logické, že dnešný systém, generujúci 84%-né marginálne zdanenie (to chce byť akože odborný pojem pre triviálne súvislosti), nemôže motivovať k tomu, aby si tí, ktorí sú bez príjmu, intenzívne hľadali akúkoľvek prácu. Naopak, dnešný systém akúkoľvek motiváciu pracovať za nízku mzdu definitívne zabíja.
Táto úvaha je v poriadku pre OB. Pre ZP však počítame s diametrálne odlišným daňovým systémom, ktorý nebude viazaný na mzdy, či príjmy. Naviac, pri ZP sa už nepočíta s existenciou inštitútu minimálnej mzdy. Mzda bude výlučne vecou dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pričom však počítame s tým, že mzdy budú v novom systéme nižšie práve o výšku ZP. Motiváciou pre ďalšie príjmy, napríklad vo forme mzdy za prácu, bude snaha jedinca žiť na vyššej sociálnej, ekonomickej a kultúrnej úrovni, ako by mu to umožňoval len ZP.
Riešenie spočíva v tom, že každému človeku priznáme životné minimum, ktoré bude s jeho rastúcim príjmom mierne (mierne znamená 10%) klesať. Dajme teda všetkým 5,5 mil. obyvateľom dávku vo výške životného minima zníženú o 10% ich vlastných príjmov a sme pri odvodovom bonuse.
V prípade ZP je to prosté – každý človek, od narodenia, až do smrti, má ZP bez akýchkoľvek ďalších podmienok.
ZP je priznanie jednej základnej dávky (výška ZP diferencovaná pre dospelých, resp. deti, alebo podľa počtu spoločne žijúcich ľudí v domácnosti, môže byť predmetom diskusie) pre všetkých bez akýchkoľvek ďalších štátnych dávok zohľadňujúcich rôzne životné situácie. Samozrejme, bude existovať prechodná doba – hybridný systém pre tých, čo sa narodili pred zavedením ZP. Pre nových poberateľov ZP, ak by chceli mať vyššie príjmy, ako je ZP aj v situáciách, kedy nemôžu pracovať, sa odporúča dobrovoľné komerčné poistenie akéhokoľvek druhu.
V prípade ZP, v kombinácii s novým daňovým systémom, sa úplne zrušia všetky odvody, aj všetky druhy sociálnych dávok. O počte parametrov by sa dalo hovoriť len v prípade odlišnej dávky ZP pre deti. Osobitne by sa riešili prípady, keď napríklad ZP nepostačuje na životné minimum z dôvodu zdravotného, či telesného postihnutia, ktoré človeka vylúčia z pracovného procesu a dotyčný nemá pre takýto prípad uzavretú poistku. Toto by bolo riešené v rámci poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti (teda nie cestou sociálnych dávok, či príplatkov).
Práve Odvodový bonus citeľne zvýhodňuje široké, nízko zarábajúce vrstvy obyvateľstva, na rozdiel od daňovej reformy, ktorá mala prínos hlavne pre hospodárstvo a tých, ktorým to hospodárstvo patrí (majitelia firiem, kapitálu, nehnuteľností).
ZP je spravodlivý a nediskriminujúci (či už záporne, alebo kladne). ZP zabezpečuje bez administratívy základné právo na život. Nevylučuje akýkoľvek iný príjem nad rámec ZP. Nový daňový systém je koncipovaný nie na zdanení práce a výkonov, ale na zdanení peňazí, ktorých pohyb predstavuje všetky formy spotreby. Tu platí – veľké peniaze, veľká spotreba, veľká daň (v absolutných číslach).
Odvodový bonus a odbory
Napríklad také odbory by mali teraz jasať, veď práve ich klientela si polepší najviac. Oni by asi aj jasali, keby tu nebolo jedno keby. Problém je ten, že zamestnávatelia tiež podporujú tento projekt a tam musia byť odborári kvôli triednemu boju zásadne proti, a to aj vtedy, keby zamestnávatelia navrhli zoštátnenie, alebo dokonca zodborovanie podnikov. Aké sú vlastne výhrady odborárov? Ja osobne som zachytil tri, ktoré stoja za reč:
Odbory v systéme ZP a jednej dane stratia svoje opodstatnenie v dnešnom ponímaní. Nebudú mať o čo „bojovať“, lebo mzdy budú výlučne vecou dohody zamestnanca a zamestnávateľa, minimálna mzda prestane existovať a dane a odvody budú v tomto zmysle minulosťou. Pre odbory zostane priestor len v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti práce, prípadne v oblasti „zkultúrňovania“ pracovného prostredia a podmienok pre výkon práce. V prípade zamestnávania cudzích štátnych príslušníkov by sa asi niektoré veci riešili osobitne, ale vzhľadom na predpokladané mzdy, súvisiace so zavedením ZP, tieto nebudú príliš lákavé pre cudzincov.
V systéme ZP, mimoriadne životné situácie budú riešené cez bezplatné zdravotníctvo, alebo cestou dobrovoľného poistenia. V každom prípade však je zabezpečený ZP.
Druhá námietka je husársky kúsok makroekonóma a analytika Českej odborovej centrály, pána Martina Fassmana, ktorého si naši odborári privolali ako medzinárodnú posilu. Pán Fassman tvrdí, že Odvodový bonus je „zázračný peňazovod od štátu k firmám“, čo chce znamenať, že firmy budú platiť „stále nižšiu mzdu, pretože majú vytvorený systém‚ štátnej poisťovne‘, ktorá ich zamestnancom bude prispievať (doplácať mzdy) priamo úmerne ku klesajúcim mzdám“. Toto by bola pravda vtedy, keby štát garantoval napr. minimálnu mzdu 7.600 Sk a všetkým, ktorí zarábajú menej, by doplatil rozdiel. Kto zarába 7.500 Sk, tomu štát doplatí 100 Sk a kto zarába 4.600 Sk, tomu doplatí 3.000 Sk. Samozrejme, že v takto nastavenom systéme by firmy znižovali mzdu.
Odvodový bonus ale takto nefunguje a preto nie je žiadnym peňazovodom. A pre pána Fassmana nechám preložiť kapitolu 6 do češtiny, lebo očividne mu nejaké drobnosti unikli. Odvodový bonus je totiž nastavený tak, že každému občanovi garantuje životné minimum, ktoré klesá s rastúcim príjmom. Kto má mzdu 7.600 Sk, dostane Odvodový bonus vo výške 4.220 Sk (4.980 Sk životné minimum znížené o 10% zo 7.600 Sk). Keď zamestnávateľ zníži mzdu na 4.600 Sk, tak odvodový bonus stúpne o 300 Sk na 4.520 Sk. Zníženie mzdy o 3.000 Sk má teda za následok zvýšenie štátnej podpory len o 1/10 (300 Sk) a keď toto chce byť peňazovod, tak gratulujem.
V systéme ZP a jednej dane je táto diskusia irelevantná. ZP v žiadnom prípade nie je zviazaná so mzdami, ani s daňami v dnešnom ponímaní. Jediná daň bude zrážkovou formou, v určitej %-tuálnej výške automaticky odvádzaná do štátnej pokladnice v reálnom čase a plynule priamo z bankových inštitúcií. Z tejto štátnej pokladnice sa budú prerozdeľovať prostriedky na vyplácanie ZP a pokrytie všetkých ostatných potrieb a funkcií čtátu.
Tretia výhrada našich odborárov je už otrepaná pesnička, ale vždy znie odborne a kvalifikovane. Diskusia na túto tému prebieha asi takto: Odborári, napr. ústami poradkyne Ing. Naile Prokešovej Csc, povedia, že Odvodový bonus nedodržuje medzinárodné záväzky, ktoré Slovensko uzavrelo. Moja odpoveď znie, že to nie je pravda a že Odvodový bonus dodržuje všetky medzinárodné záväzky a sú vymenované v kapitole 13. Konkrétne sa jedná o tieto: Dohovory Medzinárodnej organizácie práce č. 26 z roku 1928, č. 37, 38, 39 a 40 z roku 1933, č. 102 z roku 1952, č. 128 z roku 1967 a č. 130 z roku 1969, ďalej Európska sociálna charta z 18.10.1961 a usmernenia Rady (EEC) č. 1408/71 a č. 574/72. Nato odborári povedia, že to nie sú všetky, ale odmietajú prezradiť, ktoré chýbajú, lebo predsa „nebudú robiť prácu za mňa“. Toľko na tému odborná diskusia. A samozrejme pán Fassman následne nemá problém tvrdiť, že po zavedení Odvodového bonusu „Slovensko nebude schopné plniť celý rad medzinárodných záväzkov“.
Medzinárodné záväzky v oblasti práce, zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia, treba vo väzbe na ZP a jedinú daň preskúmať a v prípade potreby ich prehodnocovať. V žiadnom prípade však tieto nesmú fungovať tak, aby obmedzovali suverenitu štátu v týchto oblastiach.
Okrem týchto troch výhrad som zozbieral ďalších 28 a spolu s mojimi stanoviskami tvoria kapitolu 16.
Zatiaľ nekomentujem.
Vláda, keďže ľavicová, by mohla jasať tiež. Veď práve Odvodový bonus kompenzuje dopad daňovej reformy, ktorú pán Fico tak často kritizoval. V knihe Odvodový bonus z mája 2006 sa na str. 87 nachádza odsek s názvom „V čom má Fico pravdu“, v ktorom súhlasím s jeho kritikou a tvrdím, že daňová reforma nemala priamy prínos pre obyvateľstvo, ale pre hospodárstvo. Práve Odvodový bonus najviac zvýši čistú mzdu ľudí s podpriemernými príjmami. Okrem toho tento inteligentný ľavicový projekt, ktorý podporuje väčšina ekonómov rieši niekoľko problémov, ktorým táto vláda čelí:
Projekt ZP a jedinej dane nemôžeme zaškatuľkovať do pravice, či ľavice. Tento systé je extrémne sociálny a solidárny, pričom v ničom neobmedzuje tvdé kapitalistické podnikanie alebo vlastnícke práva. Je to systém prenikajúci naprieč celým politickým spektrom.
1. Zníženie počtu úradníkov o 20%
Odvodový bonus zjednocuje miesto výberu daní, výberu odvodov a vyplácania sociálnych dávok (okrem dôchodkov), ktorým budú daňové úrady. To znamená upsvary (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) budú bezpredmetné a to je hneď elegantne zrušených 9.500 úradníckych miest. Všeobecne, keď chce táto vláda reálne ušetriť počet úradníkov, bude musieť najprv zjednodušiť systém.
ZP a jedna daň vyvolá podstatne väčšie zníženie počtu úradov a úradníkov. Dnešné úrady práce, sociálne a zdravotné poisťovne, ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny, daňové úrady stratia opodstatnenie. Ubudne neuveriteľné množstvo administratívy súvisiacej s daňovými priznaniami, hláseniami, výkazmi pre poisťovne, ročnými zúčtovaniami a všetkými naväzujúcimi činnostiami, ako sú kontroly, vymáhania, pokuty a penále atď, atď.. Toto nie je iba zníženie administratívy, toto je obrovská úľava, zníženie pracnosti, zložitosti a stresu pre milióny občanov. Hovorím o kvalite života.
2. Spoločné miesto výberu
Len presunutie výberu odvodov zo Sociálnej poisťovne na Daňové úrady povedie k zmätku a k zvýšeniu počtu úradníkov. Daňové úrady budú vedieť peniaze Sociálnej poisťovni len postúpiť, čo administratívnu náročnosť zvyšuje. V novom systéme daňové úrady každému daňovníkovi priznajú odvodový bonus a zároveň vyberú daň a odvody. Vedia teda položky priamo saldovať a až táto skutočnosť umožní zjednotenie výberu daní a odvodov, ktoré povedie k zjednodušeniu.
Už nebude treba hovoriť o spoločnom mieste výberu. Výber bude realizovaný priamymi prevodmi peňazí z bánk do štátnej pokladnice. Inštitúcia, spravujúca štátnu pokladnicu, bude peniaze distribuovať podľa presných pravidiel, určovaných parlamentom. Kontrola, vzhľadom na jedinú daň, bude výrazne jednoduchšia. Predpokladá sa, že podnikajúce subjekty budú mať povinnosť realizovať všetky finančné operácie len bezhotovostnou formou cez banky.
3. Oveľa vyššie zaťaženie práce ako kapitálu
Tak nad týmto by sa práve ľavicová vláda mala vážne zamyslieť. Kapitálu je dosť a jeho zaťaženie je 19%. Práce je málo a jej zaťaženie je 48%. Odvodový bonus zaťažuje prácu rovnako ako kapitál a síce 43,3% do výšky 10-násobku životného minima a 19% potom.
Dnešné dane a odvody budú „pohltené“ jedinou daňou, a to daňou, ktorá zdaňuje peniaze. V peniazoch je zhmotnený celý výsledok práce, a to práce ľudí aj strojov, ako aj ostatný nahromadený kapitál. Každý pohyb týchto peňazí predstavuje automatický odvod dane v určenej výške (napríklad 0,7 % z každého pohybu). V podstate je to daň, ako podiel z celospoločenského bohatstva.
4. Časovaná bomba menom prvý pilier
Ďalšia chuťovka pre ľavicovú vládu. Predošlá vláda bola pravicová a zaviedla zásluhový druhý pilier, čo sa javí ako skvelá vec. Zároveň aj do prvého pilieru vniesla zásluhovosť, čo vôbec nie je skvelá vec, lebo sa nielen že úplne vytratila solidarita, ale aj chudobní preukazateľne doplácajú na bohatých. Spolu s vyslovene odfláknutým prevedením sa z prvého pilieru stala časovaná bomba.
Piliere sociálneho a dôchodkového poistenia v systéme ZP zaniknú. Bude riešený len prechodný stav, súvisiaci s postupnou realizáciou ZP. Nik nebude doplácať na nikoho ! Odvráti sa hrozba výbuchu časovanej bomby v dôchodkovom systéme.
5. Podpora detí
Tá je dnes nízka, rovnaká pre chudobných aj bohatých a nerozlišuje počet detí v rodine. Odvodový bonus podporuje detí vo výrazne vyššej miere, zároveň podpora s rastúcim príjmom rodičom klesá a tiež rozlišuje počet detí v rodine.
ZP aj pre deti, nebude viazaný na príjem rodičov nad rámec ZP. Nevylučujeme diferenciáciu výšky ZP vo vzťahu na počet ľudí (detí) v jednej spoločnej domácnosti.
6. Platby štátu do zdravotnej poisťovne
Do konca roku 2006 platil štát za „svojich“ poistencov 4%, momentálne to je 5%, ale len do apríla a potom opäť 4%, i keď sa dnes nevie ako sa to stane. Odvodový bonus takýto problém nepozná, lebo každý človek, aj ten, ktorý nemá vlastné príjmy, má príjem od štátu, z ktorého mu je medziiným strhnutý odvod na zdravotné poistenie. Zároveň sa tento odvod platí so všetkých príjmov, nie len z práce.
Zdravotné poistenie cestou zdravotných poisťovní nebude. Všetci občania však budú automaticky „zdravotne poistení“ štátom garantovanou bezplatnou zdravotnou starostlivosťou, financovanou zo štátnej pokladnice.
Celá debata | RSS tejto debaty