gabo

Počuť myšlienku, ktorá vás nadchne je takmer ojedinelý jav. Obzvlášť ak, táto myšlienka pochádza od politika, je úmerná priamo zázraku. Ale aj toto je možné. Práve som si dopozerala dokument, ktorý pojednáva so Základným príjmom.  Príjem, ktorý sa vypláca každému občanovi a neukladá mu žiadnu povinnosť. Otvorene priznávam, že sa mi táto myšlienka viac než páčila, a jej autora Eduarda Suplicya pokladám za géniusa.

Síce si neviem predstaviť, že by sa Slovensko takéhoto niečoho dopustilo, ale idea základného príjmu je viac než lákavá. V reportáži sa vyjadrovalo niekoľko ekonómov z Nemecka aj zo sveta, ktorí nevidia problém vo financovateľnosti. Len si to predstavte, dostávali by ste základný príjem, ktorý by vám postačil na slušný a kultúrny život. Nemuseli by ste viac chodiť do zamestnanie len z dôvodu, že ak stratíte zamestnanie umriete hladom, banka zhrabne strechu nad hlavou a vy sa budete s bezdomovcami pretekať o revír best kontajnera. Základný príjem, by ste dostávali od štátu, ako súčasť vašich ľudských práv, bez toho aby ste sa niekde hlásili. Rozhodnutie či budete tráviť vaše dni váľaním sa pri mori, alebo pracou, by bolo vaše dobrovoľné rozhodnutie, bez existencionálneho strachu o prežitie. Potom práca, ktorú by ste si vybrali bola tá, ktorá by vás lákala, bavila. Už by ste k prežitiu nepotrebovali pracovať, chodiť do zamestnania a ísť sa pretrhnúť podať výkon, aby vaše meno nepadlo na ďalšej porade v súvislosti s prepúšťaním. Váš šéfinko, by prestal byť kingom, lebo zamestnanie mate ako nástroj pre sebaaktualizovanie a nie ako nutnosť k prežitiu. Ja viem, že to znie ako hard Sci -Fi, ale v Nemecku sa o tom vážne diskutuje. Prvá otázka, ktorá vás asi napadla, je asi „“ kto by potom robil? Aká by bola motivácia pracovať? “ Podľa výskumu, ktorý títo páni uskutočnili, váčšina ľudí by chcela pracovať, rozdiel je v tom, že čo by robili. Autorom tejto myšlienky, je brazílsky senátor Eduardo Suplicy. Ktorý citoval Martina Luthera Kinga, I have a dream…Mám sen…

Napriek tomu, že neverím, že tohto pokroku by bola schopná Európa, či iný štát, verím, že by to bolo pozitívnym krokom pre každú spoločnosť. Som presvedčená, že dnešná spoločnosť, ktorá je hlavne zameraná na produktivitu, výkon a všemožne obklopená existencionálnym strachom o holé prežitie, speje ku jednoznačnej katastrofe.

Hospodárska kríza, ktorá nám znepríjemňuje život, nie je ničím viac, ako predkrmom. Je to len Amuse Bouche z jedálnička, ktorý necháva tušiť veľkolepý hlavný chod. Ale nič nové pod slnkom, sme len rozmaznaní a zvyknutí, že na trhu sa kupuje ovocie a zelenina, vždy tomu tak nebolo, ale v minulosti ste si na trhu mohli kúpiť aj nového otroka. Hodnota, človeka je otázna. Síce moderná spoločnosť nám pred očami máva zdrapom papiera nazývaním ľudské práva, avšak v praxi je nám to zo dňa na deň mennej platné. Moderní otroci sa nepredávajú (ešte na trhu, či auparku) ale sedia za PC, pokladňou či stoja na lešení. Tak od dnes mám aj ja jeden sen. Sen vidieť  ideu základného príjmu v praxi.

Bola by to krajina, v ktorej by som chcela byť občanom.

Na tomto linku môžte vidieť film a prečítať si ďalšie materiály

http://www.zakladnyprijem.sk/home

P.S. k finacovateľnosti sa prepokladá daňová reforma, teda zrušenie daní z príjmu a zviditelnenie daní z pridanej hodnoty.

Nora-Soul Slížová,