Rómský problém.

Odkedy vnímam svet, a to je už pomerne dlho, stále sa riešila cigánska otázka, neskôr rómsky problém a od toho odvodené variácie. Navykli sme si na to za vlády komunizmu a nevieme sa z toho vymaniť ani 20 rokov po nežnej revolúcii.

Stále sa zriaďovali a zriaďujú rôzne inštitúcie, stále vyčleňujeme osobitné financie a fondy na „riešenie“ tohto problému. Stále je týchto prostriedkov viac, stále viac sa ich spotrebuje a stále to nevedie k ničomu. Istý pisateľ navrhuje preklopiť problematiku cigánskej rasy, alebo etnika, do roviny diagnózy.

Neztotožňujem sa s takýmto názorom. Skôr by som sa priklonil k tomu, aby sa prestalo hovoriť o rómskom probléme, aby sa prestalo s takýmto zaškatuľkovávaním, aby sa prestalo s vyčleňovaním osobitných prostriedkov na tieto účely, aby sa zaviedla skutočná občianska rovnoprávnosť. Každé porušenie zákona, alebo prečin, alebo zločin, treba trestať spravodlivo podľa platných zákonov bez ohľadu na to, či ide o róma, alebo neróma. Že sa budú prepĺňať väznice ? – treba dobudovať kapacity. Že tu bude kopec nezaopatrených detí ? – treba ich umiestniť tam, kde káže zákon. Že to bude stáť kopec peňazí ? – treba použiť tie, ktoré teraz nezmyselne investujeme na rôzne neúčinné podpory a pomoci.

Jednoducho, prestaňme byť rasisti a buďme občianskou spoločnosťou !

Gabriel Karácsony