PRÁVO NA ŽIVOT, alebo PRÁVO NA PRÁCU ?

Výňatok zo správ :

– Vláda vyčlenila prostriedky na prepúšťanie pracovníkov v lesníctve, hlavne na vyplácanie odstupného,
– Becík dostane do rezortu prostriedky na vytvorenie 5000 pracovných miest v poľnohospodárstve,
– Tomanová žiada prostriedky na 500 nových pracovných miest na úradoch práce, ktoré nezvládajú nápor nových a nových nezamestnaných,
– Fabriky na východnom Slovensku ohlasujú ďalšiu vlnu hromadného prepúšťania v dôsledku krízy odbytu,
– Vláda poskytne finančné a daňové stimuly investorom na vytváranie nových pracovných miest,
– Vláda podporuje tvorbu sociálnych podnikov, ako formu vyplácania podpory, hoci tieto podniky nemajú zmysluplnú náplň práce, atď., atď…

Tieto a podobné správy sú denne podávané médiami. Zamyslíte sa niekedy o čom to je ? Aký to má zmysel a aký to má účinok ?
Dospeli by ste k záveru, že je to nezmysel ! Nezmyselné je vytváranie pracovných miest len preto, aby ľudia mali príjem bez ohľadu na to, či toto pracovné miesto je potrebné a užitočné.

Čo sa stane, keď pracovné miesto nevytvoríme ?
Nuž, ten človek, ktorý by na toto miesto mal nastúpiť a poberať plat, dostane podporu v nezamestnanosti (ak splňuje podmienky). Musí teda absolvovať množstvo administratívnych úkonov, aby si obhájil svoju žiadosť o podporu a následne stále musí dokazovať, že je naďalej nezamestnaný.
Čo sa stane, keď tento človek už nedokáže úradom, že si nevie nájsť prácu, alebo ináč stratí nárok na túto podporu ? Môže začať hladovať, prestať sa obliekať, prespávať v parku na lavičke. Môže, ak to už bude neznesiteľné, začať podvádzať, kradnúť, lúpiť a zabíjať. Alebo môže požiadať o sociálnu podporu, ak ho nezavrú. Čiže dostane sa do skupiny tzv. sociálne odkázaných, ktorým zase štát musí vyplácať dávky – podporu, aby neumreli.

Čo iné štátu ostáva ?

Veď základným ľudským právom je právo na život. A štát to vie, štát je milosrdný, štát ma nenechá umrieť ! Predtým však, než to urobí, nechá ma riadne potrápiť sa strachom, stresom, behaním po úradoch, prosíkaním a hlbokým ponižovaním. A tak nám treba ! Takýto štát sme si vytvorili sami, sami ho živíme a on nás tiež „ako-že“ živí. Hlavne, že nemusíme rozmýšľať, stačí nám len tlieskať, keď nám podhodí nejakú podporu, alebo dokonca aj vianočný príspevok dôchodcom. Nabudúce ho tiež budeme voliť, lebo nám zase niečo podhodí. Alebo nie ?

Ale teraz vážne !

Položme si otázku – musí to tak byť ? Ja tvrdím, že nemusí !

Nezdaňujme prácu, alebo príjem, lebo je to štátom legalizovaný druh „výpalníctva“. Daň z príjmu nikdy nebude spravodlivá, nech už bude rovná, progresívna, vyššia, alebo nižšia.
Zdaňme spotrebu, lebo len spotreba reguluje výrobu, len v spotrebe užitá produkcia hmotná, či nehmotná, má zmysel. Zdanenie spotreby má ozajstný sociálny rozmer a zahŕňa v sebe aj výrazný parameter solidárnosti. Ten, kto má vyššie príjmy, má aj vyššiu spotrebu a teda aj „odvedie“ vyššiu daň zo spotreby.

Tento princíp nám umožní zaviesť bezpodmienečný základný príjem pre každého občana, ako jeho základný podiel na spoločenskom bohatstve a bez toho, aby musel oň žiadať, bez toho, aby musel dokazovať, že ho naozaj potrebuje. Musí ho dostať ako zabezpečenie jeho najzákladnejšieho ľudského práva – PRÁVA NA ŽIVOT !!!

V dnešnom svete, podmienkou na žitie a prežitie nie je práca – je to ZÁKLADNÝ PRÍJEM !!!

Gabriel Karácsony