Evidovaná nezamestnanosť v januári atakovala 13 %-nú hranicu. Ak pridáme k tomu neevidovanú nezamestnanosť, zrejme by to bolo citeľne vyššie číslo. Plus k tomu deti, študenti, dôchodcovia, invalidi, maródi, matky v domácnosti atď..

Nezamestnanosť zamestnáva obrovské množstvo ľudí. Zoberte si politikov, čo sa ňou zaoberajú, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, nasleduje sieť úradov práce na celom území, sociálne poisťovne. Sú to ďalšie tisícky ľudí, ktorí nič neprodukujú. Živia sa len na fakte, že existuje tzv. nezamestnanosť a rôzne sociálne skupiny. Vymýšľajú absurdnú agendu, pomocou ktorej šikanujú tých, skutočne nezamestnaných a odkázaných. Takže milí daňovníci, toto je len jeden segment štátnej byrokracie, ktorých je ovšem, omnoho viac.

Tak si predstavte, koľko musia odviesť prostriedkov tí, čo skutočné hodnoty vytvárajú, aby sa nasýtili nezamestnaní, sociálne odkázaní, neprispôsobiví a celý ten moloch štátnej a politickej byrokracie. Točíme sa v začarovanom kruhu. Súčasná koalícia, ani opozícia, dokonca ani nové kandidujúce strany do parlamentu, ani nenaznačujú možný únik z tohto kruhu.

Čo systémové prinášajú riešenia ako napr. zmeniť rovnú daň z 19 % na 16 %, alebo zmena sadzieb DPH, alebo spotrebnej dane, alebo zmena odvodových sadzieb, alebo dĺžka vyplácania podpory takej, či onakej atď. Tieto tzv. riešenia nie sú žiadne riešenia, tobôž nie systémové. Sú to lepence na kratšiu, či dlhšiu dobu, pritom sa problémy stále budú vracať, lebo systém dosluhuje. Splnil svoju funkciu, nie je schopný vývoja tak, aby aspoň pre niekoľko generácií zaručil akú-takú sociálno-ekonomickú istotu pre väčšinu ľudí. Ľudí neustále pribúda a práca pre nich bude čoraz viac nedostupná. Mám na mysli prácu, ktorá je zdrojom príjmu na živobytie.

Spoločenský vývoj vyžaduje nový prístup k riešeniu problémov spoločnosti. Vyžaduje novú filozofiu chápania práva na život. Teda právo na život má každý jedinec a spoločnosť toto právo nemôže podmieňovať plnením akýchkoľvek podmienok. Pritom spoločnosť nesmie človeku toto právo odňať. V oblasti trestného práva sme už túto filozofiu prijali. Veď sme zrušili trest smrti. Odsúdenec, nech vykonal čokoľvek, zostáva žiť a spoločnosť ho do smrti živí bez toho, aby vyžadovala od neho protislužbu. Dajme takéto právo všetkým a nevyžadujme od nikoho za to protislužby. Hlavne nie od tých, ktorí sú bezúhonní. Dajme všetkým ničím nepodmienený základný príjem ako podiel na spoločenskom bohatstve a ako zábezpeku jeho práva na život.

Tejto filozofii treba prispôsobiť mechanizmy fungovania spoločnosti. Mechanizmy získavania prostriedkov na naplnenie funkcií základného príjmu a ostatných funkcií štátu, ako aj mechanizmy prerozdeľovania týchto prostriedkov.

Odbremeňme myseľ človeka od frustrujúceho pojmu „nezamestnanosť“.

Gabriel Karácsony