Úvod k problematike nepodmieneného základného príjmu.

Sme otrokmi svojho myslenia, sme otrokmi systému, ktorý sme si sami vytvorili, sme otrokmi štátu, ktorý sme sami poverili, aby nás riadil.
Kde zostala sloboda, kde zostala jedinečnosť každého človeka, kde zostala dôstojnosť človeka, ako najvyššej hodnoty na tejto planéte ?

Úroveň poznania, technika a technológie 21. storočia a úroveň vzdelania dosiahla v modernom svete, do ktorého nesporne patríme, také parametre, že nastal čas na revolučnú zmenu spoločnosti. Čas na zmenu myslenia smerom k zabezpečeniu dôstojnej a slobodnej existencie človeka.

Chceme sa zbaviť chudoby, chceme odstrániť strach a stres z obáv o vlastnú existenciu, chceme sa slobodne rozhodovať čo budeme robiť, chceme realizovať naše sny a predstavy, chceme žiť a tvoriť, chceme sa radovať spolu s našimi blízkymi.
Toto všetko je determinované, obmedzené, zviazané neuveriteľným množstvom byrokracie, zákonov, predpisov, pričom nami vytvorené inštitúcie na nás neustále chrlia príkazy, usmernenia, povinnosti a hrozby sankciami. Nie je toto choré ?! Nie je toto stresujúce ?! Nie je toto zotročujúce ?!

Na prvý pohľad sa zdá, že to tak musí byť, že sa to ináč nedá, že na všetko treba pravidlá, lebo ináč by bol chaos. Je to naozaj tak ? Je človek naozaj taký hlupák, že mu iný človek musí neustále predpisovať čo má robiť, ako má robiť a ako má žiť a myslieť ?! Myslím, že taký nie je ! Človek je tvor tvorivý a mysliaci. Netreba ho podceňovať, len mu treba dať slobodu. Treba ho urobiť šťastným.
A tu sme pri podstate veci. Človeka treba oslobodiť od každodenných starostí o existenciu, od nezmyselných povinností, ktorými je neustále zaťažovaný.

Najzákladnejším ľudským právom, je právo na život a to právo na dôstojný život na úrovni danej úrovňou spoločnosti v danom priestore a v danom čase.
Človek je tvorcom všetkých hodnôt a statkov. Využíva k tomu vedu, techniku a technológie, ktoré presúvajú prácu z človeka na stroje. Pre človeka je stále menej práce a ľudí stále pribúda.
Je samozrejmé, že človek by mal byť aj užívateľom vytvorených hodnôt a statkov.

Je logické, že za každú cenu sa snažíme udržať a zvyšovať počty pracovných miest ? Do akej miery sa toto dá naťahovať ?

Je čas na zmenu systému prerozdeľovania vytvorených hodnôt a statkov. Je čas skončiť so zdaňovaním práce a nedokončených produktov. Treba prejsť na získavanie prostriedkov na život a chod spoločnosti prostredníctvom zdaňovania spotreby, teda hotových a „predaných“ produktov hmotných aj nehmotných. Treba zdaniť prácu strojov. Teda realizovať jedinú daň, a to daň zo spotreby, alebo daň z pohybu peňazí. Všetky ostatné dane, odvody a poplatky tým pádom budú nepotrebné, lebo nová daň v sebe sústredí všetky funkcie. Výška tejto dane sa dnes dá exaktne určiť tak, aby pokryla požiadavky na rozdeľovanie pre život a chod spoločnosti. Pritom vôbec v súhrne nemusí ísť o zvýšenie dnešnej úrovne celkovej daňovej, odvodovej a poplatkovej zaťaženosti jednotlivcov, alebo spoločností.

Vrátim sa však k právu na dôstojný život. Aby človek mohol v spoločnosti dôstojne existovať a pritom zostať slobodným, musí mať zaručený základný príjem. Tento základný príjem nesmie byť ničím iným podmienený, než tým, že človek je občanom tohto štátu. Zdrojom tohto základného príjmu je rozdeľovanie časti dane zo spotreby, o ktorej hovorím v predchádzajúcom odstavci. Nárok na tento základný príjem vzniká v momente narodenia človeka a má naň nárok až do konca života.

Ak sa zamyslíte, prípadne si aj preštudujete niektoré pojednania a diskusie o tejto téme, o téme základného príjmu, dospejete k úžasnému poznaniu. K poznaniu, že tento systém je realizovateľný vo veľmi blízkej dobe, že to nie je vízia ďalekej budúcnosti, ktorej sa nemusíme ani dožiť.

Došlo by k neuveriteľnému uvoľneniu slobody človeka a k neuveriteľnému zjednodušeniu celého chodu spoločnosti. Rozsah týchto zmien k lepšiemu má taký potenciál, že sa to nedá popísať v jednom takomto článku.

Z politologického hľadiska, tento systém v ničom neobmedzuje napríklad „tvrdé kapitalistické“ podnikanie, pritom však má až „extrémne sociálny“ charakter. Sytém preniká celým politickým spektrom v dnešnom ponímaní, od „pravice“ až po „ľavicu“.

Gabriel Karácsony.