gabo

Daň pre skutočnú potrebu ľudí.

Daň, ako DAR.

JEDNA DAŇ by mala byť taká, aby legislatívne podmienky platili podobne ako v daňových rajoch.

Daň by predstavovala akýsi paušálny poplatok, ktorý budú platiť všetky subjekty (ľudia, firmy, podnikatelia, tretí sektor-MVO…)  bez rozdielu.

Zaplatením tejto dane budú mať vysporiadaný vzťah so štátom , čiže akákoľvek ďalšia povinnosť zdaňovania odpadá. Štát už nemá žiadnu inú možnosť akýkoľvek subjekt prenasledovať, šikanovať, sankcionovať, kriminalizovať. V praxi to znamená, že štát nemôže robiť rozdiely medzi druhmi daní, odvodmi a poplatkami, ktoré sa zjednotia do JEDNEJ DANE. Túto daň budú vyberať banky pri každej platbe, pri každom použití peňazí, prevode, alebo pohybe peňazí. Pôjde o objektívne a vedomé vyjadrenie toho, čo daný subjekt zdaňovania ide spotrebúvať, teda aby sme mali vedomie národohospodárskej spotreby. Nie je možné, aby daň platil jeden subjekt a iný o nej účtoval. Išlo by zjavne o právne nespôsobilý subjekt, ktorý nevie čo platí a nezodpovedá za to, čo koná.

Dôsledkom JEDNEJ DANE bude zrušenie daňových úradov, sociálnych a zdravotných poisťovní (bude len dobrovoľné na komerčnom základe), ministerstva práce, súvisiacich zákonov, znížila by sa administratíva na všetkých úrovniach štátnej správy a samosprávy.

Celkový bezhotovostný peňažný styk, akýmkoľvek smerom, za všetky činnosti bol, podľa údajov NBS z 12/2008 cca 2700 mld EUR/rok. Pritom bezhotovostný styk predstavoval cca  68% z celkového peňažného styku. Môžeme teda predpokladať, že celkové pohyby peňazí v národnom hospodárstve boli na úrovni cca 4000 mld EUR/rok. Ak by sme vychádzali z dnešných príjmov štátu na úrovni cca 20 mldEUR/rok, potom JEDNA DAŇ by bola vypočítaná ako 20 mld/4000 mld = 0.5% z každej peňažnej transakcie.  Treba si uvedomiť, že peniaze samé o sebe sú neutrálne. Akonáhle však niekto prijme rozhodnutie, že ich chce niekde smerovať, že majú svoj cieľ, potom sú jasne upotrebiteľné a strácajú neutrálnosť. Každé naše chcenie, nasledované platením, vyvoláva spätné toky- národohospodárske toky, ktoré vedú k napĺňaniu našich potrieb a túžob a teda žiadna platba už nie je neutrálna. V podstate týmto spôsobom zdaníme všetku hmotnú aj nehmotnú spotrebu.

Vieme, že v toku peňazí sú zahrnuté aj peniaze z tzv. čiernej ekonomiky. Tieto by v systéme tejto dane tiež boli zdanené.

Dnešné zdaňovanie je v priemere cez 50% z príjmov každého subjektu, pričom najviac sú zdaňované nízke a stredné príjmové skupiny, teda príjmy do 2 000 EUR/mesiac, extrémne to môže dosiahnuť až cca 83%.  Takže návrh na nové zdaňovanie formou JEDNEJ DANE vo výške cca 0,5% (možno 0,7%) z každej peňažnej transakcie, z každého peňažného pohybu bez rozdielu, by mohol byť všeobecne akceptovaný.

Takto by sme dokázali vytvoriť dostatočné a transparentné financovanie nepodmieneného základného príjmu a všetkých ostatných potrieb štátu.

Ľubor Perháč